Skupina Kassa Boys vznikla v roku 2006 v rámci relácie o súčasnom umení Umenie 06, kde sa spojili traja Košickí výtvarníci Radovan Čerevka /1980/, Tomáš Makara /1982/ a Peter Vrábeľ /1982/, ktorí sú zároveň jej zakladateľmi a členmi. Skupina Kassa Boys pre reláciu Umenie 06 / dnes už Umenie 07 / pripravuje reporty, ktoré informujú o dianí na East-Slovak výtvarnej scéne.

Umelecká skupina Kassaboys vznikla v Košiciach na jeseň roku 2006. Jej zakladajúci členovia pochádzajú z rovnakého - košického prostredia a študovali na tej istej škole. Kassaboys: Radovan Čerevka, Tomáš Makara, Peter Vrábeľ sa narodili v Košiciach. Spolupracovali sme už aj predtým v rámci vzájomnej participácie a rozpravách o našich vlastných projektoch na poli rôznych médií. Teraz by sa dalo povedať, že sa naša spoločná činnosť sústreduje na oblasť videa, či videoartu. Myšlienka užšej spolupráce v rámci skupiny vznikla prirodzene. Dostali sme ponuku od ľudí, ktorí produkujú pre Slovenskú televíziu reláciu o súčasnom umení „Umenie 07 vytvárať v rámci nej pseudo reportáže, ktoré sú v skutočnosti voľnými videami.“ Tá sa objavuje raz za päť týždňov, pretože sa strieda s vydaniami o literatúre, filme atď. To, že v Košiciach vzniká nová scéna vrámci SK je nespochybniteľný fakt, čo si uvedomili aj producenti vydania a po niekoľkých návštevách v Košiciach sa rozhodli nechať nás samých vytvárať pár minútové materiály z prostredia košickej umeleckej scény. Toto zadanie samozrejme nie je úplne presné, pretože bolo od začiatku jasné, že sa nebudeme snažiť imitovať prácu profesionálnych filmárov, dokumentaristou, či dokonca reportérov. To v praxi znamená, že aj zostrihaný, voľne posunutý záznam z nejakej skupinovej akcie je prijímaný ako správa o aktuálnej činnosti košickej umeleckej komunity. Rozhodli sme sa preto využiť tento drahocenný televízny čas čo najlepšie a čo možno najslobodnejšie. Každé video je preto dopredu premysleným konceptom. Chceme postprodukčne pracovať s autentickými akciami, často vo verejnom prostredí a do týchto performancií či happeningov zapájame rôznych ľudí z mesta. Priznávame že pracujeme s pojmami akými sú lokálpatriotizmus a centralizmus, demokracia a nacionalizmus, alebo aj s legendárnym archetypom tragického umelca z umelckej periférie. Tento druh je určený na vyhynutie a tak trochu na smiech. My sa ale necítime byť zaznávaní, ani ukrivdení zo strany centra, na druhej strane tématizujeme aj tieto momenty, ale skôr vo všeobecnejšej polohe. Generácia absolventov FU TU KE si jednoducho v určitej dobe uvedomila, že o pozornosť, ktorá je upratá  hlavne na Bratislavu treba tvrdo bojovať. Prirovnal by som to asi k pomerom v NHL, kde sa presadí cudzinec jedine vtedy, ak kvalitatývne prevyšuje domácich hráčov.
               Popritom všetci pracujeme samostatne na vlastných projektoch, ale práca v skupine umožňuje dať dokopy projekt väčšieho rozsahu. Napríklad pilotné video z Kasse je popretkávané našimi autentickými akciami, a tie sme následne uzatvorili do rámca televízneho spravodajstva podobného tomu z TA3. Divák má šancu namiesto telefonujúcich reportérov vidieť mladých košických výtvarníkov. Autentický charakter priameho vysielania podporuje aj fakt, že sme boli v tej dobe všetci naozaj odcestovaní a spájali sme sa len pomocou telefonátov. Chceme, aby bolo každé video iné a predsa podobné určitým expresívnejším vyznením, ktoré dobre vynikne práve na pôde televízneho vysielania. Aj keď je pravda, že má celkovo relácia veľmi originálny a netradičný vizuál, za ktorý vďačí svojím producentom.  

´´ Nachádzame sa v dobe keď mnohí talentovaní umelci otupujú svoj pravý talent v reklamnej oblasti a hlavne keď sa väčšina obyvateľstva díva na výtvarníka iba ako na niekoho, kto by im mal niečím vyzdobiť byt či záhradu. Ostatné ich nezaujíma. Ostatné je bohapustá ničotnosť. Tento problém vnímame ako nanajvýš aktuálny. V extrémne neprajných pomeroch sa väčšinou zrodí aj extrémna reakcia na ne. Všetku tvorivú silu hnanú nespokojnosťou z vyššie spomínaného marazmu treba sústrediť  jedným jediným smerom. Umelecká skupina Kassaboys sa rozhodla na danú situáciu reagovať.

Vytvoriť originálnu uniformu umelca, člena skupiny Kassaboys, ktorá je tak trochu ironickým krokom a zároveň funguje ako očistný autoventil. Šaty robia človeka, to vedia všetci politici, bankári a manažéri firiem. Všetci poberajú istú spoločenskú dôležitosť. Elegantná uniforma s rôznymi vyznamenaniami za výstavy a zásluhy na poli umenia by mohla výtvarným umelcom prinavrátiť spoločenské uznanie a dôležitosť. Aspoň sekundárne, v rámci hapeningu, akéhosi pochodu k cieľu pochodu. Tým bude skorumpovaná kryptokomunistická štátna galéria, tisíckrát vytunelovaná a bez stabilne kvalitného výstavného programu. Uvedomujeme si že celá záležitosť môže nápadne odkazovať ku udalostiam, ku ktorým došlo v medzivojnovom Nemecku, keď ulicami pochodovali hnedé košele SA. Tí boli tiež nespokojní a zároveň manipulovaný. Naša akcia a samotný akt vzniku síce priamo odkazuje k týmto a podobným dejinným udalostiam, ale pohybuje sa na hrane výtvarného konceptu a akéhosi aktivistického performancu. Odmietame preto akékoľvek spájanie s radikálmi (napravo či naľavo), aj keď v rámci pretlmočenia našich myšlienok si môžme pomôcť určitými výrazovými prostriedkami, ktoré tieto skupiny využívajú. Koncept s uniformami tématizuje viacero oblastí ako sú napríklad umelecký svet plný neviditeľných úspechov z výstav, ktoré nikto nikdy nevidel, alebo sa už na ne zabudlo. Uniforma by túto oblasť úplne demaskovala a zároveň by stanovila logickú hierarchiu-uniformovaný výtvarník si nosí svoje CV na sebe. Zároveň reaguje na postavenie umelca v spoločnosti a posväcuje akt vykročenia z šedej ignorantskej masy, možno na piedestál a možno do inej uniformovanej masy.´´